Volám sa Ondrej. Toto meno sa v našej rodine traduje z otca na syna už tri generácie. Vyrastal som v gazdovskej rodine a aj to zrejme formovalo moju lásku k pôde. Už ako malému chlapcovi mi učaroval starý traktor RS 09, s ktorým otec oral pôdu. Mama mi často rozprávala ako som v detstve utekal na družstvo a schovával chlapom kľúče od traktorov, aby im ich niekto neukradol. Farmárčenie si ma muselo nájsť. Je to ťažká práca, obeta na celé dni, práca bez dovolenky. Ale ten výsledok stojí zato! Pohľad na lány zlatej pšenice ako sa skláňajú vo vánku, hukot motorov ťažkej techniky, či bučanie mojich bujačkov. Preto cítim silné spojenie s koreňmi našich predkov. Zakladám si na úcte k Matke Zemi. Ja ju nevidím ako čiernu hmotu, ale vidím v nej život, ktorý nám dali naši slovanskí bohovia.